Snežienka – „snehobiela kráska“

Snežienky boli známe už od dávna pod rôznymi menami, ale oficiálne pomenované boli až švédskym botanikom Carlom Linnaeusom v roku 1753 vo Veľkej Británii ako „Galanthus“ (z gréckeho slova gala –mlieko a anthos – kvet).

                                      

Ide o malý rod s cca 20 druhmi cibulovín z čeľade Amaryllidaceae, avšak existuje nespočetné množstvo hybridov tejto rastliny. Tie sa líšia predovšetkým vo veľkosti, tvare, dobe kvitnutia…

Zaujímavosťou je, že 20. druh snežienky bol identifikovaný iba prednedávnom, v roku 2012. Tento druh je vzácny a možno ho nájsť len na pár miestach v Gruzínsku a Rusku. Jedno z miest ich výskytu, v Soči, bolo zničené počas príprav na ZOH 2014.

Snežienka pochádza z Európy a Stredného východu, kde sú chladnejšie zimy, nakoľko príliš teplé zimy neobľubuje. Rastie v lesoch, pastvinách, v blízkosti potokov a ciest. Nachádza sa často aj v záhradách a parkoch. Je to trváca rastlina, čo znamená, že môže prežiť viac ako dva roky vo voľnej prírode. Je mrazuvzdorná a sneh jej nerobí žiaden problém.

Najznámejší a najrozšírenejší zástupca tohto rodu je Galanthus nivalis, ktorý nájdete aj u nás v záhradách. Snežienka má dva listy a previsnutý biely kvet v tvare zvona so šiestimi okvetnými plátkami s príjemnou sladkou vôňou.

V súčasnosti sú snežienky ohrozené kvôli nekontrolovanému zbieraniu rastlín z voľnej prírody. V Anglicku sa snažia tomu zamedziť, a tak tu nájdete veľa „snežienkových“ záhrad. Jednou z najznámejších je Colesbourne Park v Gloucestershire, ktorú založil Henry John Elwes v roku 1874 po ceste do Turecka. Nájdete tu zbierku približne 250 kultivárov.

Snežienky majú svoje miesto aj v umení a literatúre, kde predstavujú symbol jari, čistoty a náboženského vyznania, ako napr. v básnickej zbierke Snežienka Waltera de la Marea. Prirovnáva tu trojité plátky v každom kvete ku Svätej Trojici.

Snežienka našla využitie aj v zdravotníctve. Látka galantamín, izolovaná zo snežienky, sa používa na liečbu Alzheimerovej choroby, nakoľko podľa najnovších štúdií galantamín zlepšuje fungovanie niektorých receptorov v mozgu. Sama o sebe je však jedovatá, obsahuje totiž alkaloidy a jej náhodná konzumácia vyvoláva zdravotné problémy a aj pri manipulácii s ňou by si citlivejšie osoby mali nasadiť ochranné rukavice.

A na záver pár pestovateľských rád, vďaka ktorým tá vaša snežienka v záhrade určite zažiari:

• snežienku vysádzame od konca leta do jesene do hĺbky asi 10 – 15 cm, vždy viac kusov naraz, aby vynikli,
• list po odkvitnutí na jar neodstraňujeme, počkáme až pokým neuvädne a zožltne,
• najjednoduchšie ju rozmnožíme tak, že trs cibuliek v dobe pri odkvitnutí, ešte pokým sú listy zelené, vyzdvihneme zo zeme a rozdelíme na menšie časti, ktoré opäť zasadíme,
• najlepšie sa jej darí v polotieni v pôde s dostatkom vlahy a humusu.