Vianoce v minulosti

V Ríme, kde zimy neboli také drsné ako na severe, mali Rímania Saturnáliu – sviatok na počesť boha poľnohospodárstva Saturna. Celý mesiac okolo zimného slnovratu hodovali, obchody a školy boli uzavreté a spoločenská zábava a neviazanosť spolu s popíjaním vína bola na každom kroku. Otroci v tomto období boli rovní  ich majiteľom a dokonca sa niekedy role otrokov a majiteľov aj vymieňali.

V prvých rokoch kresťanstva nebolo narodenie Ježiša oslavované. Významnejším pre ľudí bola „Epifania“ –  zjavenie Pána 6. januára až do 4. storočia, kedy sa cirkevní hodnostári rozhodli začať uctievať aj jeho narodenie. Najskôr šlo o „sviatok narodenia“ a tento zvyk sa rozšíril do Egypta v roku 432, do Anglicka na konci 6. storočia a oslava Vianoc sa po celej Škandinávií začala až na konci 8. storočia. Potom v priebehu stredoveku bol tento sviatok významnou  spoločenskou udalosťou.

Začiatkom 17. storočia, vlna náboženskej reformy zmenila spôsob, akým sa Vianoce slávili v Európe. Oslava Vianoc sa presunula medzi rodinu, kde bolo uctievané nielen narodenie Ježiška, ale i rodinné šťastie a vzájomná pospolitosť.

Neskôr v Anglicku ale v roku 1645, keď Oliver Cromwell a jeho puritánske sily prevzali vládu, zrušil vianočné sviatky, nakoľko bol zarytým odporcom kresťanstva. Toto obdobie našťastie trvalo iba do roku 1660, kedy na trón zasadol Karol II a opätovne obnovil sviatky.

V 19. storočí po napísaní románu „Vianočná koleda“ od Charlesa Dickensa sa význam Vianoc ešte zintenzívnil, zohral veľkú úlohu v predstavení Vianoc ako sviatku, kde sa predovšetkým kladie dôraz na rodinu, dobrú vôľu a súcit.

V súčasnosti sú dnes Vianoce predovšetkým sviatkom kľudu, pohody, odpútania sa od každodenného pracovného zhonu, príležitosťou upevnenia rodinných väzieb a vychutnávania slávnostnej atmosféry vianočných dní.

Želáme Vám krásne prežitie sviatkov. 🙂